Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár.
Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezáva,
a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.
Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.
Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne. Ja som vinič, vy ste letorasty.
Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.
Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne,
a zoberú ich a hodia na oheň, a budú horieť.
Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás,
vtedy si proste, čokoľvek chcete, a stane sa vám.
Tým je oslávený môj Otec, aby ste niesli mnoho ovocia a boli mojimi učeníkmi.
Ako mňa miloval Otec, tak som i ja vás miloval. Zostaňte v mojej láske!
Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske,
tak ako som ja zachovával prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske.

Na tomto mieste sa z Božieho slova dozvedáme pre nás veľmi dôležitú pravdu o donášaní ovocia a o spojení s Ježišom, ako aj o spasení a súde. Skôr ako začneme premýšľať nad týmto textom, pozrime sa ešte na úvod do dvoch textov, tiež podobenstiev, ktoré podobne učia niečo o vinici a o ovocí.

Vo veršoch Izaiáš 5:1–24 nachádzame podobenstvo o vinárovi, vinici a o donášaní ovocia. V tomto podobenstve má Boh-vinár svoju vinicu (milý z v. 1 je Hospodin, viď v. 7). Vinicou je izraelský národ (krajina, zem) a viničom (révou) je Izrael (národ) ako ľud (v. 7). Boh urobil všetku prácu (v. 2) potrebnú na to, aby vinica a vinič rodili hrozná. Problém je však ten, že vinica nedoniesla hrozná, vinič zarodil plané nedozrelky (trpčiaky; divé, trpké hrozno). Vinár očakával úrodu (v. 4), ale vinica úrodu nedoniesla. Vinár sa preto rozhodol spôsobiť spustošenie a zničenie vinice. Toto je obraz stavu izraelského národa ako celku.

Boh si ich vyvolil ako národ (ako celok), oddelil ich od ostatných národov, dal im zákon (skrze Mojžiša), a očakával od nich svätosť a spravodlivosť vyplývajúcu z poslúchania zákona, poslúchania Boha. Ovocím, hroznom v tomto obraze, je poslúchanie Boha, konanie podľa Božieho zákona, ovocie spravodlivosti (vv. 7–24). Nedozrelky, ktoré Izrael zarodil, sú útlak a neprávosť namiesto spravodlivosti, okrádanie, opilstvo, rozpustilosť a prostopaš, odpadnutie od Boha, pýcha, prekrúcanie pravdy a definícií dobra, ospravedlňovanie bezbožnosti, samospravodlivosť, úplatkárstvo, zavrhnutie Božieho zákona, opustenie Božieho slova.

Spustošenie a zničenie vinice predstavuje Boží súd nad izraelským národom – je tu prorocky oznámené zajatie do Babylona, ale som presvedčený, že ešte aj ďalší súd, ktorý má prísť ešte neskôr (pri príchode Pána Ježiša), ako uvidíme v nasledujúcom podobenstve. V konečnom dôsledku je toto podobenstvo aj obrazom finálneho Božieho súdu v zmysle „odplata za hriech je smrť“, ale dôraz je tu daný na neposlušnosť izraelského národa ako celku, a na Boží súd nad izraelským národom ako celkom.

Aké ponaučenie z toho plynie pre nás jednotlivcov:
Boh vyhľadáva u Božieho ľudu ovocie. Boh berie Boží ľud na zodpovednosť podľa ovocia.

Vo veršoch Matúš 21:33–46 (paralelné pasáže sú Marek 12:1–11 a Lukáš 20:9–19) máme podobenstvo, ktoré je v mnohom podobné a v niečom iné ako to z Izaiáša 5. Hospodár je Boh Otec, ktorý zriadil vinicu (kráľovstvo Božie, v. 43) a dal ju do prenájmu vinárom (králi, vodcovia, farizeovia, zákonníci, kňazi, kniežatá ľudu [ktorí pasú ľud], ale aj Židia ako národ, v. 45). Hospodár očakával, že vinári, ktorí vinicu spravujú, odvedú úrodu hospodárovi.

Aká mala byť tá úroda? – spravodlivosť, svätosť, pravá bohoslužba (tak ako v prvom podobenstve), ale aj to, že národy uvidia skrze židovský národ, že ich Boh je pravý, skutočný, živý, jeden Boh, a že národy sa obrátia k Bohu skrze Izrael (to, že Izrael a jeho oddelenie ako Božieho ľudu, mal a malo naplniť túto úlohu, vidíme z kontextu starozákonných Písem). Hospodár najprv posielal svojich sluhov (proroci, skutoční Boží služobníci) po úrodu. Boli zbití a zabití.

Hospodár potom poslal svojho jediného a milovaného syna (Pán Ježiš Kristus). Vinári syna zabili. Toto je obraz toho, aký postoj zaujal izraelský národ ako celok (so svojimi vodcami) k svojmu Bohu v histórii a v čase príchodu Pána Ježiša Krista. Výsledkom je, že hospodár príde súdiť a týchto vinárov zahubí, a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí budú odvádzať úrodu hospodárovi. Toto je obraz toho, že Židia ako národ odmietli Ježiša Krista (pri jeho prvom príchode) a odmietli spasenie skrze evanjelium milosti, a tak spasenie prešlo k pohanom, ktorí dovtedy ako národy neboli Božím ľudom.

Aké je z tohto podobenstva ponaučenie pre nás jednotlivcov?
Boh vyhľadáva u Božieho ľudu ovocie, Boží ľud berie na zodpovednosť podľa ovocia.

Keď sa na tieto dve podobenstvá pozeráme vo svetle novozákonných Písem a vo svetle Novej zmluvy (zmluvy milosti), tak rozumieme, že vyvolenie izraelského národa je vyvolenie národa ako celku, nie vyvolenie jednotlivcov na spasenie. Preto celý národ Izrael je Boží ľud, ale nie v takom zmysle, že každý jeden Izraelita (Žid) je spasený. Len tí zo Židov, ktorí mali (v čase medzi Abrahámom a príchodom Krista) spasiteľnú („abrahámovskú“) vieru, boli skutočne Božím ľudom v novozmluvnom zmysle, v spasiteľnom zmysle.

Týchto novozákonné spisy označujú ako ostatok (zostatok, pozri Rímskym 9:27). Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela (z izraelského národa), sú Izraelom (skutočným pravým spaseným Božím ľudom, pozri Rímskym 9:6). Skutočný Boží ľud sa skladá zo spasených Židov a zo spasených pohanov – niet Žida ani Gréka (Galatským 3:28, Rímskym 1:16, 10:12, Kolosenským 3:11, 1. Korintským 1:23–24) – spasenie je v celej histórii ľudstva, ako do zástupnej obete Krista, tak aj po nej, len a len zo samotnej viery (Židom 11). Pravý Boží ľud sa v novozmluvnej dobe nazýva Cirkev (všetci spasení zo Židov i pohanov).

V našom prvom podobenstve o vinici (Izaiáš 5) to znamená, že nie každý, kto bol vzatý do Babylonského zajatia, bol zatratený. Aj keď Izrael ako celok je vykreslený v Izaiášovi 5 ako vinica, ktorá nedoniesla ovocie a bola spustošená, neznamená to, že žiaden jednotlivec Izraelita Boha neposlúchal a Bohu nepatril skrze vieru a poslušnosť.

To isté platí aj o druhom podobenstve o vinici (Matúš 21). Aj keď kráľovstvo Božie (vinica) bolo Židom odňaté a bolo dané pohanom, vidíme mnoho učeníkov Židov, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista a boli vierou spasení. V takýchto podobenstvách musíme dávať pozor na to, čo je vztiahnuté na jednotlivcov a čo na nejakú skupinu (napríklad národ) ako celok, aby sme podobenstvo správne vyložili.

Tieto dve podobenstvá sa týkajú izraelského národa ako celku. Avšak poučenie o ovocí a aplikácia do života sa týka rovnako aj nás, ktorí sme Božím ľudom dnes, v čase milosti, v čase cirkvi.

Všimnime si, ako je pri príchode Pána Ježiša opakovane konfrontované falošné uistenie a falošná bezpečnosť Židov, že sú Boží ľud. Spoliehajú sa na to, že sú pred Bohom na poriadku, že obstoja, pretože majú otca Abraháma, pretože majú obriezku, pretože majú Mojžiša. Pán Ježiš (ešte skôr aj Ján Krstiteľ) ich konfrontujú a vyvádzajú z omylu: len tí, ktorí donášajú pravé ovocie Božieho ľudu, sú pravým Božím ľudom.

„Neste teda ovocie, hodné pokánia
a nedomnievajte sa, že môžete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma!
Lebo vám hovorím, že Boh môže z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti.
A už aj je sekera priložená na koreň stromov;
každý teda strom, ktorý nenesie dobrého ovocia, sa vytína a hádže na oheň“

Matúš 3:8-10

Strom, ktorý nenesie dobré ovocie, a preto je spálený na ohni, nás posúva naspäť ku nášmu podobenstvu z Jána 15. kapitoly. Vráťme sa teda teraz po tomto dlhšom úvode k nášmu textu o pravom viniči a letorastoch. V starozákonných spisoch je ako vinič zobrazený izraelský národ. Vinič je zdrojom poznania Boha a ovocie, ktoré mal priniesť, je ovocie spravodlivosti, svätosti a pravej bohoslužby, a v konečnom dôsledku aj privedenia národov (pohanov) k poznaniu Boha a k donášaniu dobrého ovocia.

V predchádzajúcich dvoch podobenstvách sme videli, ako izraelský národ (ako vinič v prvom podobenstve, ako vinári-nájomníci v druhom podobenstve) hrozne zlyhal. Preto Božie slovo v Jánovi 15. kapitole kladie veľký dôraz na to, že pravým viničom v skutočnosti je Pán Ježiš Kristus. Kristus je tým pravým zdrojom poznania Boha a tým pravým zdrojom pre donášanie pravého, dobrého ovocia, ako aj zdrojom spasenia národov.

Letorasty napojené na pravý vinič

Aby letorast (človek) mohol donášať ovocie, musí byť napojený na pravý vinič (Pán Ježiš). Letorast nenapojený na vinič nedonesie hrozná, človek nenapojený na Krista nedonesie pravé a dobré ovocie. Boh-Otec, vinár, čistí letorasty donášajúce ovocie, aby donášali ešte viac. Tie, ktoré nenesú ovocie, odrezáva a skončia na ohni. Posolstvo a učenie tejto pasáže je nasledovné:

• Len ten, kto donesie pravé a dobré ovocie, patrí do Božieho ľudu a má spasenie.
• Pravé a dobré ovocie môže doniesť a donesie len ten, kto je a zostane napojený na Krista.
• Kto nie je napojený na Pána Ježiša, nemôže doniesť a nedonesie ovocie, ktoré by Boh prijal.
• Kto nedonesie pravé a dobré ovocie, skončí pod Božím súdom.
• Bez Pána Ježiša Krista nemôžeme nič robiť, nemôžme žiť spravodlivo a konať spravodlivosť, nemôžme sa posväcovať, nemôžme Bohu naozajstne slúžiť.
• Kto nezostane v Kristovi až do konca, skončí na Božom súde.

Hĺbka a sila tohto podobenstva spočíva aj v tom, že na rozdiel od iných stromov, keď vinič nedonesie ovocie, jeho drevo nie je súce ani len na žiadny drevársky výrobok, a preto sa páli na ohni (pozri Ezechiel 15. kapitola).

Tento text z Božieho slova nás môže poriadne vystrašiť. Môžem byť človekom, ktorý hľadá Boha a ešte nemá istotu, či ho už našiel a či mu patrí. Môžem byť človekom, ktorý zápasí s pochybnosťami na svojej ceste nasledovania Boha. Môžem byť človekom, ktorý vidí vlastnú nedostatočnosť, prípadne vlastné prehry s hriechom, a jeho ovocie sa mu zdá nedostatočné. Môžeme sa obávať, či nám sa nestane to, že vinár nás odreže ako letorast a hodí na oheň.

Môžeme si klásť otázku, či spasený človek môže spasenie stratiť a skončiť v zatratení. Je preto veľmi dôležité, aby sme správne tomuto textu rozumeli. Spôsob, akým je písaný, je primárne určený pre Židov, z dôvodu ich falošného spoliehania sa na to, že sú Božím ľudom, ako sme to rozoberali v predošlých dvoch podobenstvách. Ale aj v súčasnosti existuje hrozba falošného uistenia či falošného spoliehania sa – na tradície otcov, na členstvo v nejakej cirkvi (či patričnosť k nejakej cirkvi), na náboženské obrady či sviatosti, na medzi-prostredníkov (kňazi vysluhujúci spasenie, orodujúca panna Mária, či dokonca spolu-vykupiteľka) atď.

Na rozdiel od predošlých dvoch podobenstiev, v tomto (Ján 15. kapitola) je dôraz kladený na jednotlivca (letorast), nie na národ ako celok. Tento text učí o spasení a o Božom súde, ale nepozerá sa na spasenie a na súd cez ospravedlnenie (ako sme na to my uverivší z pohanov zvyknutí z Pavlových [Pavol je apoštolom pohanov] listov), ale sa pozerá na spasenie a na súd cez ovocie spasenia, ovocie znovuzrodenia. Hovorí jazykom napojenia sa na Pána Ježiša Krista a jazykom zotrvania (zostatia) v Kristovi. Teda tento text platí rovnako aj pre uverivších (Cirkev) dnes.

Ako sa môže človek napojiť na Pána Ježiša?

Z novozákonných Písem vieme, že jedine samotnou vierou

• v to, kto je Pán Ježiš
• je Kristus Spasiteľ, večný nestvorený Boží Syn,
• ktorý sa stal človekom, vzal ľudské telo, ale bez hriechu,
• stal sa druhým a posledným Adamom
• a v to, čo pre nás vykonal
• zástupne za nás dokonale naplnil celý Boží zákon,
• a preto je jeho spravodlivosť počítaná nám veriacim v Neho,
• zástupne za nás vzal na kríži trest smrti za hriech, ktorý požaduje Boží zákon,
• a preto sme my veriaci v Neho ospravedlnení od hriechu a prešli sme zo smrti do života a už neprídeme na súd.

Ako môžem, keď musím, zostať napojený na Pána Ježiša Krista?

Božou milosťou skrze vytrvávajúcu vieru, pričom prostriedkami tejto milosti sú najmä:

• čítanie a počúvanie Božieho slova,
• stíšenia a oddeľovanie si času pre Boha, premýšľanie nad Božím slovom, nad stvorenstvom, nad Božími cestami a Božími zasľúbeniami,
• modlitba v komôrke a aj verejne spoločne s ďalšími veriacimi,
• napojenie sa na miestny zbor, kde môžem rásť a byť budovaný, mať spoločenstvo, byť napomínaný, slúžiť,
• uctievanie Boha,
• praktická služba pre kráľovstvo Božie (dám k dispozícii svoj čas a svoje prostriedky, podieľam sa na službe miestneho zboru, …)

Čo robiť, ak som sa našiel ako nedostatočný?

Čiň pokánie a vráť sa ku všetkému, čo súvisí s napojením sa na Krista.
Zober to vážne už dnes (pozri Lukáš 13:6–9):

A povedal toto podobenstvo:
Niekto mal figovník, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.
Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam
hľadajúc ovocie na tomto figovníku, a nenachádzam.
Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!
A on odpovedal a riekol mu:
Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím, či by na budúce nedoniesol ovocia;
a keď nie, potom ho vytneš

Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár.
Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje,
a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.
Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.
Zostaňte vo mne a ja vo vás;
ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči,
tak ani vy, keby ste nezostali vo mne.
Ja som vinič, vy ste letorasty.
Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia,
lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.
Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne,
a zoberú ich a hodia na oheň, a budú horieť

Hlavnou témou podobenstva o pravom viniči a letorastoch je nesenie ovocia a zostávanie v Pánovi Ježišovi Kristovi, ako je to ukázané v článku „Pravý vinič a letorasty“. Na tomto mieste Pán Ježiš vysvetľuje, že v skutočnosti tým pravým viničom je On sám, a že učeníci sú letorasty, pričom Boh Otec je vinár, ktorý sa o vinič stará tak, aby výsledkom bolo mnoho ovocia. Pritom niektoré letorasty čistí a iné odrezáva. V tomto podobenstve sú dva druhy letorastov. Jedni letorasty donášajú ovocie, tie potom Boh čistí, aby donášali ešte viac ovocia. Druhé letorasty ovocie nedonášajú, tie Boh odrezáva, nechá uschnúť a sú spálené.

Hlavnou myšlienkou a poučením je to, že len ten, kto zostáva v Ježišovi Kristovi (a Ježiš Kristus v ňom), a zostane až do konca, bude prinášať ovocie a donesie ovocie. Bez zostania v Ježišovi nie je možné priniesť (donášať) ovocie. Bez Ježiša nemôžeme nič činiť. V súvislosti s týmto miestom prirodzene vyvstáva otázka, aký je vzťah tohto textu k otázke spasenia. Kľúčom k porozumeniu tejto súvislosti je porozumenie toho, čo v tomto podobenstve znamená spojenie letorastov s viničom a čo znamená spálenie letorastov nedonášajúcich ovocie.

Spálenie letorastov v tomto podobenstve znamená konečný súd (večné zatratenie) podobne ako v ostatných Ježišových vyučovaniach a podobenstvách na túto tému (o rozsievačovi a štvorakej pôde, o pšenici a kúkoli, …). Snáď najťažšie je porozumieť, čo znamená v tomto podobenstve spojenie letorastov s pravým viničom, najmä v prípade letorastov, ktoré sú odrezané a nakoniec spálené. Som presvedčený, že toto spojenie znamená vzťah a kontakt s Pánom Ježišom, chodenie s Ježišom, učeníctvo v škole Pána Ježiša, ale neznamená automaticky (nevyhnutne) spasiteľné prepojenie s Ježišom skrze vieru. Uvediem dôvody, pre ktoré som o tom presvedčený:

Dva druhy letorastov

V tomto podobenstve máme dva druhy letorastov. Všetky letorasty (učeníci, nasledovníci Pána Ježiša) sú najprv spojené s viničom (Pán Ježiš). Výsledok spojenia je ale dvojaký. Jedni letorasty donášajú ovocie a vinár (Boh Otec) ich čistí a následne donášajú ešte viac ovocia. Druhé letorasty tiež boli vo viniči, ale nedoniesli ovocie, sú odrezané od viniča (Boh ich odrezal) – teraz už vôbec nemôžu doniesť ovocie, lebo už nie sú vo viniči – uschnú a sú spálené ohňom.

Do tohto podobenstva zrazu akoby z ničoho nič (avšak v súvislosti s čistením letorastov donášajúcich ovocie) vstupuje veta „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril“. Toto nás prepája s textom Ján 13:10–11 „Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu a preto povedal: Nie všetci ste čistí“. Som presvedčený, že „čistý“ znázorňuje spasiteľné prepojenie s Ježišom – to sú tí učeníci, ktorí sú pripodobnení letorastom donášajúcim ovocie, ktoré sú Bohom čistené. Letorasty, ktoré skončia na ohni, nie sú opísané ako „čistí“, teda neboli spasiteľne prepojené s pravým viničom.

Preto v podobenstve o pravom viniči a letorastoch spojenie letorastov s viničom nepredstavuje spasiteľné spojenie, ale spojenie v zmysle chodenia s Ježišom, nasledovania Ježiša, v zmysle učeníctva. Tí učeníci, ktorí donesú ovocie, prinesú dôkaz, že sú spasiteľne spojení s Ježišom skrze vieru v neho. To sú tí, ktorí sú v podobenstve o rozsievačovi označení ako štvrtá pôda.

Tí učeníci (tie letorasty), ktorí skončia neplodní a na ohni, boli s Ježišom spojení („v spojení“) len dočasne – chodili s Ježišom iba po určitý bod, nasledovali Ježiša iba po určitý bod, boli učeníkmi iba navonok. Najvypuklejší príklad letorastov nakoniec spálených je Judáš. To, že neboli spasiteľne spojení s Ježišom, sa vždy ukáže až podľa ovocia – nedoniesli ovocie – napriek tomu, že boli medzi Ježišovými nasledovníkmi (navonok) a učeníkmi (navonok). Ako dôsledok toho vezmú spravodlivý Boží trest – zatratenie.

Takýto „typ neplodných učeníkov“, učeníkov a nasledovníkov iba navonok, je opísaný aj v Jánovom evanjeliu 6:59–66, kde vo verši 66 sa píše: „Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním“. Podobenstvo o viniči a letorastoch učí to isté, čo ostatné podobenstvá. Aj kúkoľ rastie na jednom poli spolu s pšenicou, podobá sa na ňu, a až pri žatve sa spozná rozdiel medzi pšenicou a kúkoľom. Aj druhá a tretia pôda prijala semeno od rozsievača, a na rozdiel od prvej pôdy rastlina vzišla a istý čas vyzerala rovnako ako tá, ktorá doniesla ovocie (štvrtá pôda). Pšenica predstavuje spasiteľné spojenie s Ježišom, kúkoľ nie. Štvrtá pôda predstavuje spasiteľné spojenie s Ježišom, ostatné tri pôdy nie.

Donášanie ovocia

Nezabúdajme, že hlavným posolstvom tohto vyučovania je donášanie ovocia. Preto aj aplikácia pre kresťanov dnes je (a na každý deň): Aby si mohol donášať ovocie, musíš zostávať v Kristovi. Centrálne sa opakuje myšlienka a slová „donášať ovocie“ a „zostávať v Kristovi“. Toto podobenstvo nie je zamerané na vyučovanie o spasení skrze ospravedlnenie samotnou vierou. Jeho hlavným odkazom je donášanie ovocia a vytrvanie.

Spasenie sa viditeľne pozná a potvrdí podľa vytrvania a doneseného ovocia.

V tomto podobenstve odrezané letorasty nepredstavujú učeníkov, ktorí boli spasení (boli v Kristovi), ale neskôr spásu stratili. Ak by sme prijali predstavu, že spojenie letorastov s viničom predstavuje spasiteľné spojenie a pálenie letorastov predstavuje večný trest, potom nám z toho vyjde nasledovný scenár: Učeník je spasený vierou v Ježiša Krista (spasiteľne spojený s Ježišom), ale nedonáša žiadne ovocie, preto ho Boh Otec odreže od Ježiša, učeník dupľom nedonesie žiadne ovocie, uschne, vezme spravodlivý Boží trest, večné zatratenie. Tento scenár, takáto predstava, ide proti všetkému, čo nás učí Nová zmluva o evanjeliu, o spasení z milosti skrze vieru, o zapečatení Duchom, o závdavku Ducha a o obriezke srdca.

V tomto podobenstve odrezané letorasty nepredstavujú učeníkov,
ktorí boli spasení (boli v Kristovi), ale neskôr spásu stratili

Ak je niekto spasiteľne spojený s Ježišom, má Ducha Kristovho, potom Ježiš je zárukou jeho spasenia (Ján 10. a 17. kap., Rímskym 5:10, atď.). Ak je niekto spasiteľne spojený s Ježišom – on v Ježišovi a Ježiš v ňom – má dar Ducha, má Ducha Kristovho (Rímskym 8:9). Nová zmluva nepozná niečo také, že by niekto mal Ducha Kristovho, ale nepriniesol by ovocie Ducha. Znovuzrodený človek, človek s obriezkou srdca je vnútorne Bohom premenený skrze Ducha práve na to, aby bol novým stvorením žijúcim nový život a prinášajúcim ovocie Ducha (Galatským 5:22), pričom práve Boh sám pôsobí skrze svojho Ducha u znovuzrodeného človeka aj chcenie aj činenie (Filipským 2:13).

Pre úplnosť ešte spomeniem, že existuje aj pohľad na toto podobenstvo, výklad (s ktorým sa nestotožňujem), že spojenie letorastov s viničom predstavuje spasiteľné spojenie, ale pálenie letorastov na ohni nepredstavuje večné zatratenie, ale „spasenie ako cez oheň“ na súdnej stolici Kristovej (1. Korintským 3:15), prípadne vydanie na „záhubu tela“ v zmysle smilníka v Korinte (1. Korintským 5:5), aby „duch človeka bol spasený“. Takýto výklad však neobstojí, lebo pri „spasení ako cez oheň“ nezhorí učeník, ale zhorí dielo jeho služby, ovocie jeho života. V podobenstve o letorastoch však zhoria samotné letorasty, nie ich ovocie.

Zhrnutie

V podobenstve o pravom viniči a letorastoch predstavuje spojenie letorastov s viničom blízky kontakt s Ježišom a s evanjeliom, ktorý v prípade mnohých, ale nie všetkých, znamená spasiteľné spojenie s Ježišom skrze vieru v evanjelium. Počiatočné spojenie odrezaných letorastov s viničom znamená prvotné nadchnutie sa evanjeliom či Ježišom Kristom a jeho službou, povrchné dočasné chodenie s Ježišom, povrchné dočasné učeníctvo. Toto podobenstvo je obrovským varovaním pre tých, ktorí sa navonok javia ako kresťania, zmýšľajú o sebe ako o kresťanoch, sú v cirkvi (sú spomedzi nás, ale nie sú z nás), avšak nie sú spasiteľne spojení s Kristom skrze vieru v evanjelium milosti, neprinášajú ovocie Ducha, nevytrvajú do konca.

To, či niekto je Božím dieťaťom, sa spozná podľa ovocia a vytrvania až do konca.